english czech slovak
Pre správne určenie Vášho základného biohoroskopu je potrebné zadať dátum Vášho narodenia a približné miesto, kde sa nachádzate.
Dátum narodenia:  Lokalita kde žijete:
Oznamujeme Vám, že do 1.08. 2017 nebude biohoroskop v prevádzke, nakoľko prebieha aktualizácia dát a príprava na spustenie finálnej verzie. Ďakujeme za pochopenie!

Záťažový stupeň

Záťažový stupeň udáva číselnú hodnotu, ktorá charakterizuje vplyv počasia na ľudský organizmus. Predovšetkým meteosenzitívni ľudia sú náchylní na zmeny počasia, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu života. Avšak číselne vyjadrený záťažový stupeň je len veľmi obmedzená hodnota, ktorá neobsahuje bližšie a rozsiahlejšie popisné definície. Štandardný používaný záťažový stupeň obsahuje rozsah škály napríklad od 1 -3, či od 1-5. Dá sa povedať, že daný rozsah škály si definuje jeho autor v štáte v ktorom sa daný model výpočtu záťažového stupňa používa. Samozrejme, zdôrazňujeme, že tieto popisné škály sú obmedzené a nedokonalé. Aby sme vedeli prečo je tomu tak, je najprv potrebné si povedať, ako výsledná hodnota záťažového stupňa vzniká.

Vypočítať a určiť relevantný záťažový stupeň pomocou matematického modelu podmienok je snom každého tvorcu záťažového stupňa. V bežnej praxi to vyzerá tak, že biometeorológ zoberie aktuálne informácie o tlaku, teplote, vetre, vlhkosti, geomagnetického statusu, slnečného vplyvu, nastávajúcich inverzií a stavu ovzdušia. Tieto údaje vloží do definovaného modelu – algoritmu, ktorý obsahuje kritické maximálne hodnoty vhodne zvolené pre danú oblasť a na výstupe sa mu objaví výsledne číslo, teda záťažový stupeň. V podstate sa väčšinou záťažový stupeň v našich podmienkach tvorí z bežne dostupných a merateľných meteorologických veličín, teda ide čisto o matematický model.

Avšak mnohí vedci si uvedomujú, že stavať len na matematickom modeli nie je dobré, lebo často sa výsledná hodnota záťažového stupňa nemusí zhodovať s určitou skupinou ľudí. Niektoré veci sa jednoducho len vyrátať nedajú. Preto k týmto údajom sa pridávajú aj rôzne empirické dáta, ktoré boli zistené počas dlhého výskumu so vzorkou ľudí. Ale to už sa pomaly presúvame od biometeorológie k biofyzike, či lekárskym odborom.

Totižto pri návrhu vhodného matematického modelu záťažového stupňa je v prvom rade potrebné vedieť, či sa vypočítané dáta zhodujú aj s pocitovým vnímaním ľudí, ktorých sa hodnota záťažového stupňa týka. A to sa nedá zistiť inak, ako dotazníkovým skúmaním ľudí, teda empirickým výskumom. Lenže to nestačí len zobrať skupinku dvadsiatich ľudí a pýtať sa ich, či popisná hodnota záťažového stupňa sa zhoduje s ich aktuálnym stavom a pocitom. V prvom rade je potrebné mať rozsiahle skupiny respondentov z rôznych lokalít, rôznych nadmorských výšok a rôznych zemepisných pásiem. Tieto skupiny musia zahŕňať všetky možné kombinácie fyzického (zdravotného) i duševného stavu a samozrejme aj veku.

Samozrejme tým to ešte všetko vôbec nekončí, v ideálnom prípade je potrebné sa zamerať aj na informácie z bežného života, teda na počet zvýšených ochorení v danom časovom úseku, počet úmrtí, počet narodení, počet dopravných nehôd, počet samovrážd. Tých pozorovaných faktorov je samozrejme oveľa viac, totiž čím viac údajov pre porovnanie je k dispozícií, tým presnejšie je možné definovať záťažový stupeň nie len ako stručnú číselnú hodnotu, ale ako súbor popisných slovných hodnôt.

Modelov na určovanie záťažového stupňa existuje pár desiatok. U nás sa používa skoro čisto matematický model, doplnený o maximálne medzné hodnoty, ktoré určujú podklady pre výpočet a samozrejme obsahuje retrográdnu väzbu na výstupné dáta i validáciu predpovedí. Lenže tento matematický model z dostupných dát nie je dokonalý, aj keď sa tak môže na prvý pohľad pre širokú verejnosť zdať. Niektorí bioklimatológovia pridávajú aj súbor popisných viet - vlastných interpretácií vplyvu počasia na organizmus, ktoré bližšie a podrobnejšie informujú o skutočnom záťažovom stupni.

Identická číselná hodnota záťažového stupňa napríklad v pondelok (3) a hodnota v utorok (opäť 3) nie je to isté. Už tie vplyvy na človeka sú rozdielne! Podľa matematického modelu maxím je to stále rovnaká hodnota, rovnaký záťažový stupeň, ale v skutočnosti biologické pôsobenie a hlavne jeho vnímanie človekom je rozdielne. To je úplný základ!

Určenie a predovšetkým definovanie pojmu záťažový stupeň nie je vôbec jednoduché!

Definíciu, čo je záťažový stupeň a čo určuje nie je problém si vyhľadať. Avšak ani priamo definícia nie je jednoznačná. Vnucuje sa otázka, čo vlastne určuje záťažový stupeň. Sumárny vplyv meteorologických javov na ľudský organizmus? Aký vplyv? Je tento vplyv identický ak sme vonku, alebo sme vo vnútri? Vo vnútornom klimatizovanom prostredí s reguláciu teploty a vlhkosti asi nebude na ľudí priamo pôsobiť teplotný index, ktorý sa vypočítava z teploty a vlhkosti, rovnako ako nebudeme pociťovať vonkajšiu pocitovú teplotu, ktorá sa určuje z teploty a rýchlosti vetra.

Mohli by sme takto pokračovať ďalej. Vplyvy počasia sú vnímané veľmi rozdielne, záleží to od množstva činiteľov. Niektoré sú tak vysoko individuálne, že je ich len veľmi ťažko premietnuť do univerzálnej predpovede záťažového stupňa, ktorý udávajú meteorológovia. Jednoducho číslo a pár univerzálnych viet nestačí!

Ak by sme chceli dosiahnuť ideálny model záťažového stupňa, musíme brať do úvahy množstvo faktorov, nie len tie štandardné. Preto sme sa pustili aj do vývoju vlastného predpovedného modelu, ktorý je základným stavebným kameňom práve nášho biohoroskopu. Chceme zahrnúť do jeho algoritmu, čo najviac dostupných merných veličín i empirických dát. Zároveň sa inšpirujeme aj inými predpovednými modelmi z celého vedeckého sveta. Výsledkom by mala byť predpoveď, ktorá bude systémovo štrukturovaná a plná podmienok aby sa konkrétny jedinec mohol v nej nájsť. Napokon sa presne podľa jeho stavu vypočíta presnejšia a citlivejšia predpoveď záťažového stupňa.

Návrat na úvodnú stránku..

Pozrite si aktuálne počasie a vývoj počasia vo vybraných lokalitách (teplota, tlak, vietor, vlhkosť, viditeľnosť, ..)



Zaujíma Vás aktuálne počasie vo Vašej obci, alebo meste? Vyberte si miesto z nášho zoznamu lokalít počasia. (zobraziť zoznam lokalít)

Slovenský hydrometeorologický ústav National Oceanic and Atmospheric Administration Tropospheric Emission Monitoring Internet Service ESA The Weather Channel Český hydrometeorologický ústav Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky NASA Štatistický úrad Slovenskej republiky